Tvrdenia Recyklačného fondu verzus skutočnosť

Recyklačný Fond vydal na obranu svojich požiadaviek na mnohonásobné zvýšenie poplatkov za recykláciu elektroodpadu formou príspevkov do Recyklačného Fondu nasledovné „tvrdenia“. Profesné združenia povinných osôb, výrobcovia a dovozcovia elektroniky predkladajú k nim svoje vyjadrenia.

Tvrdenie: Prerokúvaná novela zákona o odpadoch nepredpokladá žiadne nové príspevky do Recyklačného fondu (RF) ani zvýšenie sadzieb týchto príspevkov.
Skutočnosť: Nie je to pravda. Výrobcovia a dovozcovia, ktorí si plnia svoje povinnosti a zabezpečujú zber a recykláciu dnes do RF platiť nemusia A recyklačné poplatky, ktoré doteraz vyzbierali od občanov v cenách nových výrobkov, aby si tieto povinnosti splnili tvorili iba štvrtinu z toho, čo sa budú musieť , platiť do RF od septembra 2009.

Tvrdenie: Novela znamená návrat k právnemu stavu, existujúcemu od účinnosti zákona o odpadoch v roku 2001 až do roku 2005.
Skutočnosť: Žiadny „návrat“ nie je možný, nová celoeurópska smernica o zodpovednosti za odpad určuje od roku 2005 tzv. povinné osoby (výrobcovia a dovozcovia), ktoré majú cez kolektívne systému za úlohu zbierať elektroodpad a zabezpečiť recykláciu. A teda od roku 2005 sú len výrobcovia a dovozcovia za zber a recykláciu plne zodpovední.

Tvrdenie: Cieľom novely je dosiahnuť zhodnotenie 100% odpadu na Slovensku a nielen percento, ktoré požaduje EÚ.
Skutočnosť: Už dnes sa spracúva prakticky všetok vyzbieraný odpad a Slovensko plní všetky limity zhodnotenia dané EÚ. Už by som to nevysvetľovala, pretože Líška naschvál hovorí o limitoch zhodnotenia, nie zberu lebo vie, že verejnosť to nerozoznáva. A limity zhodnotenia si plníme všetci…

Tvrdenie: Príspevok do RF nie je v žiadnom prípade duplicitou k nákladom výrobcov a dovozcov, vynaložených na ich samostatné zhodnocovanie odpadov.
Skutočnosť: Nie je pravda. Výrobcom zostáva povinnosť zbierať odpad a zabezpečiť recykláciu, RF financuje hlavne budovanie recyklačných kapacít, ktoré sú už dnes predimenzované a zároveň tieto peniaze nesmie podľa zákona použiť na iný účel.

Tvrdenie: Doteraz výrobcovia a dovozcovia neplatili príspevok v miere zodpovedajúcej množstvu odpadov, ktorá „vyrobili predajom“. Cieľom novely je aby nové financie v RF pokryli všetok „zvyšný odpad“.
Skutočnosť: Na Slovensku je podľa analýz samotného RF prebytok zberových a recyklačných kapacít, ktoré zvládnu recyklovať všetok odpad.

Tvrdenie: Kolektívne systémy (elektrospotrebiče) a oprávnené organizácie (obaly) nemajú žiadny ekonomický záujem zabezpečovať zhodnocovanie odpadov nad stanovené limity.
Skutočnosť: Áno, keďže to takto stanovila EU v záujme spotrebiteľov aby sa čo najmenej finančne zaťažovali koncovými cenami tovarov, do ktorých sa náklady na recykláciu musia premietať. Zber a zhodnocovanie je na Slovensku vo výške aká je vo vyspelých krajinách.

Tvrdenie: Sadzby príspevkov do RF (stanovuje ich vyhláška MŽP SR) majú podľa zákona o odpadoch vychádzať z predpokladaných nákladov na zber a zhodnotenie odpadu z jednotky množstva výrobku a materiálu, za ktorý sa príspevok do RF platí, t. j. príspevky do RF za vybrané komodity zdrojovo pokrývajú celý objem potenciálne vznikajúceho odpadu z týchto komodít.
Skutočnosť: Nie je pravda. Nikto nikdy nepredložil na základe čoho sa výška týchto príspevkov vypočítava. Kolektívne systémy pritom plnia limity za 1/4 ceny v porovnaní s novým príspevkom do RF.

Tvrdenie: O použití prostriedkov z RF rozhodujú v konečnom dôsledku členovia Správnej rady RF, nominovaní podnikateľskými skupinami, ktoré príspevky do RF platia, kontrola štátu je zabezpečená účasťou zástupcov ministerstiev životného prostredia, hospodárstva a financií.
Skutočnosť: Nie je pravda. VRF nie sú zástupcovia povinných osôb (výrobcov a dovozcov). Kontrola štátu je fikcia, nakoľko zástupcov štátu je tam v porovnaní so zástupcami poberateľov príspevkov (ktorí majú záujem na zvyšovaní príjmov na RF) veľmi málo. Naviac, zástupcovia štátu sú obvykle politické nominácie.

Tvrdenie: Pôsobenie RF podlieha kontrolnej právomoci NKÚ a keďže RF pôsobí v rámci vymedzenom zákonom o odpadoch, aj SIŽP.
Skutočnosť: Účelnosť využitia prostriedkov nepodlieha žiadnej kontrole, nakoľko NKÚ kontroluje len podozrenia z porušenia zákona. Financie sa projektom prideľujú bez akejkoľvek súťaže a možnosti výberu.

Tvrdenie: Ak by malo byť výrazné zvýšenie cien elektrozariadení a balených výrobkov avizované ako dôsledok novely zákona o odpadoch dôvodné, museli by súčasné ceny byť výsledkom ich výrazného zníženia v roku 2005 – k žiadnemu takémuto zníženiu cien vtom období však nedošlo.
Skutočnosť: Nie je to pravda. Naopak, výrobcovia a dovozcovia mohli práve že znížiť ceny vďaka tomu, že si v auguste 2005 mohli založiť vlastné a lacnejšie kolektívne systémy. Týmto systémom stačili oveľa nižšie poplatky v porovnaní s poplatkami, ktoré sa museli platiť do RF. Napríklad plazmový TV Pioneer PDP-43MXE1 mal v marci 2005 na cenovke 199 990Sk a v októbri 2005 159 990Sk (obe ceny s DPH).

V Bratislave, 8.7.2009

Twitter