Načítavam...
sk | en

Hľadanie




Pitný režim – nevyhnutnosť či módny pojem?

Pitný režim a hydratácia organizmu sa v poslednom období stali často diskutovanou témou. Aj napriek tomu, že sa pitný režim vo všeobecnosti považuje za nevyhnutný pre zachovanie zdravia a správneho fungovania organizmu, objavili sa aj názory, že jeho presadzovanie a dodržiavanie je len módnym hitom a nepredstavuje reálne potreby ľudského tela. Aká je teda pravda? Ako by mal pitný režim v skutočnosti vyzerať? Ktoré ďalšie mýty o príjme tekutín sú mylnou predstavou, a ktoré sú naopak pravdou?



Pri hľadaní odpovedí na tieto a ďalšie otázky je nevyhnutné uvedomiť si význam vody pre telo a metabolizmus človeka. Voda tvorí v organizme prostredie a optimálne podmienky pre nepredstaviteľný počet chemických a biochemických procesov.  V skutočnosti je v organizme najviac zastúpenou  látkou – v priemere tvorí 60 % telesnej hmotnosti, no jej objem sa pohybuje v rozmedzí od 45 až do 75 %. To závisí predovšetkým od veku, pohlavia a telesnej stavby. Celkový objem vody v tele klesá s vekom, u novorodencov je jej podiel najvyšší a naopak u jedincov starších ako 50 rokov najnižší.

Vedeli ste, že obsah vody...

- v tukovom tkanive (10 %) je nižší ako v kostiach (22 %)?

- v orgánoch je pomerne vysoký – napr. v pečeni 68 % a v obličkách 83 %?

- v mozgu je 75 % a v krvi až 95 %?

 

Jej bohaté zastúpenie vyplýva z mnohých funkcií, ktoré v organizme zastáva. Voda pomáha prenášať živiny do buniek a kyslíka do mozgu, absorbovať a asimilovať minerály, vitamíny, aminokyseliny, glukózu a iné látky, regulovať telesnú teplotu, pôsobí ako mazivo pre kĺby a svaly, odplavuje toxíny a rozpúšťa odpadové látky. Pri týchto a ďalších metabolických procesoch dochádza k jej prirodzeným stratám, ktoré sa  líšia v závislosti od rôznych podmienok prostredia. Organizmus je odkázaný na neustály prísun vody tak, aby jej obsah v tele zostával prakticky konštantný a samotnú funkciu vody  v organizme je nutné zabezpečiť jej rovnovážnym prísunom a vylučovaním. „V súvislosti s príjmom a stratou vody v organizme je dôležité si uvedomiť, že tento  proces je spojený aj s príjmom a stratou minerálnych látok. V pitnom režime je preto veľmi dôležitá minerálna a pramenitá voda, ktorá má optimálne zloženie potrebných minerálnych látok, pochádza z podzemného chráneného zdroja a nesmie byť chemicky upravovaná,“ hovorí Lucia Tomišová, výkonná riaditeľka Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku.

V miernom klimatickom pásme stratíme prostredníctvom dýchania, potenia, moču a stolice približne 1,5 až 2 litre vody  denne, preto je nevyhnutné zabezpečiť jej opätovný príjem. Ten môže pochádzať z čistej minerálnej a pramenitej vody, pitnej vody, rôznych nápojov, ovocia a zeleniny a ďalších potravín. Aj napriek tomu, že sa odporúčané denné množstvá príjmu vodu v jednotlivých krajinách líšia, medzi odborníkmi pretrváva zhoda, že 1,5 až 2 litre tekutín denne poskytujú adekvátnu hydratáciu a umožňujú telu doplniť denné straty vody.

Podľa gastroenterológa Petra Minárika sa ako pomôcka pre oprávnený príjem tekutín dá použiť pravidlo podľa nasledovnej jednoduchej schémy:

  • 7 – 10-ročné deti: 60 ml tekutín na kg telesnej hmotnosti,
  • 10 – 13-ročné deti: 50 ml na kg telesnej hmotnosti,
  • 14 rokov a viac: 30 – 40 ml na kg telesnej hmotnosti.

 

Lekár však upozorňuje, že tieto čísla vyjadrujú bazálny príjem tekutín, ktorý nezohľadňuje zvýšenú potrebu z iných príčin. Takými príčinami môže byť šport alebo zvýšená fyzická námaha pri práci spojená s potením, ale aj pobyt v saune, horúčka a pod. Vtedy je potrebné telu dodávať viac tekutín. To, koľko tekutín reálne potrebujeme je ovplyvnené viacerými faktormi – vekom, telesnou hmotnosťou, zložením a množstvom stravy, telesnou aktivitou, aktuálnym zdravotným stavom, ale aj teplotou a vlhkosťou prostredia.

Pre porovnanie:

- Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča príjem 1,4 až 4,5 litra vody za deň

- Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) odporúča príjem 2 až 2,5 litra vody za deň

 

„Dehydratácia alebo aj hypovolémia je široký pojem, ktorý môže mať škálu prejavov od tých nevinných, akým je smäd, až po závažné. Závažné až fatálne prejavy dehydratácie už nemôžeme riešiť laicky, tie patria do nemocnice. Pri strate telesných tekutín v objeme jedného percenta telesnej hmotnosti pociťuje spravidla človek už silný smäd. U človeka vážiaceho sto kilogramov to znamená deficit 1 litra telesných tekutín – pričom sa jeho hmotnosť tak zníži o jeden kilogram. Závažnejšia dehydratácia vzniká väčšinou následkom chorobných stavov, ako sú hnačky, vracanie, popáleniny a pod.,“ uviedol gastroenterológ a dietológ MUDr. Peter Minárik.

Z uvedeného vyplýva, že optimálny denný príjem tekutín je pomerne variabilný a závisí od viacerých premenných, pričom najlepším indikátorom stavu hydratácie je farba moču. Venovať adekvátnu pozornosť pitnému režimu je dôležité, nakoľko už 1% strata tekutín vedie k príznakom dehydratácie a 10% strata už môže mať fatálne následky.


Príloha:

Mýty a fakty o pitnom režime

1. Deti by mali piť častejšie ako dospelí

Čím je dieťa mladšie, tým viac vody jeho telo obsahuje a aj látková premena prebieha rýchlejšie. Z toho vyplýva, že dieťa je nedostatočným prísunom tekutín ohrozené viac ako dospelý. Dehydratácia u detí môže byť veľmi nebezpečná a môže viesť k poškodeniu organizmu. Kým sú deti dojčené, dostávajú veľkú časť tekutín od matky, ale postupne by sme mali deti učiť piť. Ročné dieťa potrebuje približne 1 000 - 1 500 ml tekutín, ktoré dokáže získať čiastočne zo stravy a čiastočne ich musíme zabezpečiť pitím. Preto by každú hodinu okrem spánku malo vypiť 50 ml tekutín.

2. Starší ľudia sú často dehydrovaní

Ľudia vekom strácajú pocit smädu. Starší ľudia preto častejšie pijú málo a sú ohrození dehydratáciou. Zvlášť je to časté u ľudí so zníženou pohyblivosťou. Súčasťou starostlivosti a opatery o nich je tak potrebné sledovať ich pitný režim, jeho kvalitu a dopĺňanie minerálnych látok.

3. Mám doma filter (ionizér) na vodu, moja voda je zdravá

Filtračné zariadenia pracujú na rôznych princípoch, a pri kúpe podobného zariadenia treba mať k dispozícii informácie o kvalite vody, ktorú ideme upravovať. Vo všeobecnosti však platí, že z hygienického hľadiska nie sú vhodné ako konečný spôsob úpravy vody. Produkujú „demineralizovanú“ vodu, zbavenú prakticky všetkých minerálov, ktoré sú pre ľudský organizmus nenahraditeľné, nie sú vhodné na trvalú spotrebu a v žiadnom prípade nie sú vhodné na prípravu stravy pre dojčatá.

4. Sodík v minerálnych vodách škodí zdraviu

Sodík patrí k najdôležitejším minerálom, ktoré ľudský organizmus nevyhnutne potrebuje na reguláciu objemu telesných tekutín a prenos nervových vzruchov. V súvislosti s prísunom sodíka do organizmu formou minerálnych vôd je dôležité poukázať na skutočnosť, že sodík v minerálnych vodách nie je viazaný na chloridy (ako NaCl) ale na hydrogénuhličitany. Pri snahe znížiť denný príjem sodíka, je vhodné obmedziť najmä príjem soli vo forme (NaCl) a v priemyselne spracovaných potravinách. Minerálne vody naproti tomu majú zanedbateľný obsah sodíka a obsahujú potrebné stopové prvky a dôležité minerály vo využiteľnej forme pre organizmus. 

5. Vypijem 2 litre vody denne, takže som aquaholička?

Vo všeobecnosti platí, že dospelý človek by mal vypiť cca 30 – 40 ml tekutín na 1 kg telesnej hmotnosti za 24 hodín, aby mohol jeho organizmus bez problémov fungovať. Takže ak má človek napr. 58 kg, potrebuje orientačne prijať približne 2,3 l tekutín denne, aby pokryl to, čo stratí dýchaním, potením a vylučovaním a jeho telo tak dostalo naspäť čo nevyhnutne potrebuje. Potreba tekutín je však veľmi individuálna a je závislá od mnohých vonkajších a vnútorných faktorov. Denná potreba sa môže pohybovať od jedného litra na deň (človek so sedavým zamestnaním, ktorý konzumuje prevažne zeleninové, obilninové jedlá s nízkym obsahom soli) až po niekoľko litrov za deň (človek, ktorý konzumuje príliš slanú alebo sladkú stravu s malým obsahom tekutín a vysokým obsahom energie a fyzicky intenzívne pracuje alebo športuje). Je dôležité dbať aj na skladbu pitného režimu, ktorého základom by mala byť čistá minerálna alebo pramenitá voda s optimálnym množstvom minerálnych látok ako je vápnik, horčík, sodík a pod.




hlavná stránka | späť na Tlačové správy | Zdielaj