Načítavam...
sk | en

Hľadanie




Nealkopédia


> SÝTENÉ NÁPOJE

Sýtený nápoj je „bublinkový“ nápoj s obsahom oxidu uhličitého. Proces sýtenia môže nastať prirodzene, ako je tomu v prípade prírodnej minerálnej vody, ktorá obsahuje oxid uhličitý už na zdroji, kde vyviera zo zeme alebo pomocou technologických procesov, ako je tomu vo väčšine nealkoholických nápojov a limonád. To zahŕňa nasýtenie nápojov oxidom uhličitým pri vysokom tlaku a následné uzavretie nápojového obalu. Vzhľadom k tomu, že rozpustnosť oxidu uhličitého je nižšia pri nízkom tlaku,  plyn uniká v podobe bubliniek, po otvorení fľaše s nápojom, ako náhle sa tlak uvoľní.

Maximálne množstvo oxidu uhličitého, ktoré je možné rozpustiť vo vode je 8 g na liter. Prebytok sa obvykle uchováva len ak je nápoj pod tlakom. Keď sa tlak uvoľní  teda ak je fľaša vystavená normálnemu atmosférickom tlaku,  oxid uhličitý začne unikať. To spôsobuje, že akonáhle sa fľaša so sýteným nápojom otvorí, sýtenie uniká. Podobným spôsobom reaguje žalúdok, keďže nemá dostatočný tlak na udržanie oxidu uhličitého, vypitie sýteného nápoja môže spôsobiť následné grganie.

Proces sýtenia vynašiel Joseph Preistley v Anglicku v roku 1767a na komerčné účely ho prvýkrát využil Jacob Schweppes ako sýtený nápoj z minerálnej vody, vo Švajčiarsku v roku 1783.

Sýtené nápoje sú veľmi populárne po celom svete. V mnohých nápojoch sa sýtenie oxidom uhličitým používa výlučne na „chuť“. Zaujímavosťou je, že šumivý pocit ktorý máme z pitia nápoja, takmer nikdy nie je spôsobený bublinkami, ale v skutočnosti z prítomnosti zriedenej kyseliny uhličitej vytvorenej v priebehu sýtenia. Táto kyselina vytvorí mierny pocit  brnenia na jazyku.