Načítavam...
sk | en

Hľadanie




Nealkopédia


> PITNÝ REŽIM

V priebehu dňa prijímame tekutiny z rôznych zdrojov. Aby sme vytvorili ideálne podmienky pre fungovanie nášho organizmu, mali by sme zabezpečiť telu dostatočný príjem vhodných tekutín.

Voda predstavuje polovicu až tri štvrtiny hmotnosti ľudského tela a jej obsah sa mení v závislosti od veku. Dospelý človek za deň bežne príjme pitím tekutín a potravou približne dva litre vody, ktorá sa vstrebáva v črevách. Množstvo vody, ktoré potrebujeme dodať do organizmu u zdravých ľudí je regulované pocitom smädu. Starší ľudia vekom však strácajú pocit smädu, pijú málo a sú častejšie ohrození dehydratáciou. K tomuto množstvu treba ešte prirátať cca. 0.4 litra takzvanej „oxidačnej“, resp. metabolickej vody,  ktorá vzniká v organizme ako produkt biologického spaľovania (oxidácie) sacharidov, tukov a bielkovín. V súvislosti s príjmom a stratou vody v organizme je nevyhnutné si uvedomiť, že tento neustály proces je spojený s príjmom a stratou aj minerálnych látok. V pitnom režime musí byť preto zohľadnené udržovanie rovnováhy a pomeru zastúpenia jednotlivých minerálov. Pri odporúčaní konkrétnej prírodnej vody na pitie treba preto vychádzať z poznatkov o jej výživovej kvalite, resp. z objektívneho hodnotenia obsahu minerálnych látok a ich vzájomného pomeru.

Vo všeobecnosti platí, že dospelý človek by mal vypiť cca 20 – 40 ml tekutín na 1 kg telesnej hmotnosti za 24 hod., čo je cca 2 až 3 l tekutín denne. Potreba tekutín je však veľmi individuálna a je závislá od mnohých vonkajších a vnútorných faktorov – napr. od telesnej hmotnosti, veku a pohlavia, zloženia a množstva stravy, telesnej aktivity, teploty vzduchu alebo zdravotného stavu. Denná potreba sa môže pohybovať od jedného litra na deň  (človek so sedavým zamestnaním, ktorý konzumuje prevažne zeleninové, obilninové jedlá s nízkym obsahom soli) až po niekoľko litrov za deň (človek, ktorý konzumuje príliš slanú alebo sladkú stravu s malým obsahom tekutín a vysokým obsahom energie a fyzicky intenzívne pracuje alebo športuje). Každý si musí nájsť alebo stále nachádzať svoje optimálne množstvo tekutín!
 
Šport a ťažká telesná práca
Pre výkonných športovcov a ťažko fyzicky pracujúcich ľudí sú minerálne látky a stopové prvky veľmi dôležité, preto je potrebné zabezpečiť zvýšený príjem sodíka, chloridov, draslíka, horčíka, vápnika,  železa, medi, mangánu fosforu, zinku, selénu, jódu. Pri veľkej telesnej námahe a pri vysokej teplote okolia (letné horúčavy) je  potrebné straty elektrolytov a tekutín nahrádzať vhodnými nápojmi, medzi ktoré patria aj minerálne vody. Pri športe sa odporúča piť najmä hydrogénuhličitanové sodné  a vápenato-horečnaté vody.    
     
Gravidita
Obdobie gravidity zvyšuje potrebu predovšetkým vápnika, železa, jódu, horčíka a zinku. Pri vápniku je odporúčaná denná dávka zvýšená o 50 %,  horčíka o 30 %, železa o 40 %, zinku o 40 % a jódu o 70 % oproti dávkam pre negravidné ženy. Potreba zvýšeného príjmu týchto látok trvá i v období dojčenia. V tomto období sú ideálne na pitie vody so zvýšeným obsahom  horčíka, železa, fluoridov, zinku.
 
Dojčenský vek
Pri príprave stravy a pri pitnom režime nie je vhodné podávať  minerálne vody, najmä tie, ktoré  majú vyššiu celkovú mineralizáciu a obsahujú vyššie hodnoty sodíka. Je potrebné zhodnotiť i dostupnú pitnú vodu, najmä čo sa týka obsahu sodíka a dusičnanov. Najvhodnejšie je používanie balených dojčenských vôd.
 
Deti do 15. roku veku
K pitiu minerálnych vôd treba pristupovať individuálne, obmedziť dlhodobé podávanie minerálnych vôd s vyšším obsahom sodíka. Deti v tomto veku majú zvýšenú citlivosť na tento minerál, čo môže neskôr viesť k rozvoju hypertenzie. Pri krátkodobom pití minerálnych vôd a pri  striedaní rôznych typov nie sú u zdravých detí zdravotné riziká. Zásadou v tomto veku je, aby minerálne vody neboli jediným zdrojom v pitnom režime.
 
Strata vody v organizme – potenie
Potenie je mimoriadne dôležitý mechanizmus na reguláciu teploty organizmu, ochrana pred prehriatím organizmu pri telesnej práci, niektorých ochoreniach spojených so zrýchlením metabolizmu, infekciách a  pri vyššej teplote okolia. Pri teplote okolia 10 oC  sa asi 20 % prebytočného tepla z organizmu stráca potením, a pri teplote 30 oC  až 70 % prebytočného tepla. Maximálne straty vody potením môžu byť až 1,8 litra za hodinu. V l litri potu sa v priemere nachádza až 2,6 gramu NaCl. U dobre trénovaných osôb na teplo sú tieto straty nižšie – 1,7 gramu, ale u netrénovaných jedincov môžu byť straty  až 4,5 gramu na liter potu.