 |
Pre prihlásenie musíte mať
zapnuté cookies
|
|
 |
|
|
 |
|
|
 |
|
|
|
|
>>
|
|
|
|
SPOLOČNÉ STANOVISKO K NÁVRHU VYHLÁŠKY O ZÁLOHOVANÍ PET FLIAŠ
Argumenty proti zavedeniu zálohovania PET fliaš
PET obaly na nápoje tvoria len 3 % z celkového PET odpadu.
Zavedenie záloh na PET obaly na nápoje v SR by znamenalo výrazný zásah a komplikáciu života všetkých zainteresovaných strán - výrobcov, obchodu, spotrebiteľov. Ide o odpad, ktorého podiel na celkovom odpade tvorí necelé 3 %. Potravinárska komora Slovenska vychádza z údajov Programu odpadového hospodárstva SR do roku 2005, ktorý bol schválený vládou SR, a podľa ktorého množstvo odpadu z PET v roku 2000 bolo 10,3 tis. ton (vrátane nenápojových PET odpadov), pričom celkové množstvo obalov uvedených na trh bolo 369 tis. ton, čo predstavuje necelé 3 % PET odpadu.
SR plní záväzné limity ustanovené legislatívou EÚ
EÚ ustanovuje povinný cieľ zhodnocovania a recyklácie plastových obalov na 22.5 %. To znamená, že v tomto cieli je už zahrnutý povinný cieľ recyklácie aj na PET obaly, ktorý musia zabezpečiť staré členské krajiny EÚ do roku 2008 a nové podľa prechodného obdobia, pričom Slovenská republika má prechodné obdobie do roku 2012. Slovenská republika prostredníctvom zberu a recyklácie odpadov z PET obalov plní záväzné limity, a to aj na ostatné plastové obaly.
Nesúlad so Zmluvou o ES
Text komunitárnej legislatívy ustanovuje povinnosť dosiahnuť súlad so Zmluvou o ES! V tomto prípade ide najmä o ustanovenie článku 28 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým "kvantitatívne obmedzenia dovozu a všetky opatrenia s rovnocenným účinkom sú medzi členskými štátmi zakázané". Týmto ustanovením je legislatívne zabezpečený voľný pohyb tovaru, služieb a obchodu v rámci všetkých členských štátov EÚ. Podľa článku ustanovenia smernice 94/62 sa zakazuje zavádzať opatrenia diskriminačné, ktoré by vytvárali bariéry v obchode a deformovali hospodársku súťaž. Slovenská republika je členským štátom EÚ a zavedením povinných záloh na PET fľaše by vytvorila prekážky voľnému pohybu tovaru, služieb a obchodu aj tak, že spotrebitelia z iných členských štátov pri kúpe nápojov v PET fľaši v SR zaplatia v cene výrobku aj obal, pričom ak nápoj skonzumujú, následne mimo územia našej republiky, zálohu už späť nedostanú, len ak by sa vrátili späť na územie SR. Zavedením záloh na PET fľaše sa výrobcovia a dovozcovia nápojov týchto obalov dostanú do nevýhodnej pozície oproti tým, ktorí plnia nápoje do sklených fliaš.
Znamená to, že
výrobcovia, obchod i spotrebitelia budú preferovať iný druh obalov tak, aby sa vyhli povinnej zálohe na vratné opakovane nepoužiteľné obaly (spotrebiteľ pri kúpe nápojov uprednostní také, ktoré nie sú v zálohovaných obaloch, ako sú napríklad viacvrstvové TETRA PAK, z hľadiska ochrany životného prostredia sú však v porovnaní s PET nevhodnejšie),
týmto výberom získajú na slovenskom trhu výhodnejšie postavenie výrobcovia nápojov, ktorí ich budú na trh uvádzať v iných druhoch obalov,
spoločnosti, ktoré nebudú mať dostatok finančných prostriedkov na zavedenie liniek na iný druh obalov, môžu zaniknúť,
možno predpokladať zníženie dovážaných nápojov na územie SR z iných členských štátov,
spotrebiteľovi sa výrazným spôsobom obmedzí ponúkaný sortiment nápojov,
zvýšenie ceny nápojov plnených do zálohovaných opakovane nepoužiteľných fliaš môže mať za následok pokles spotreby nápojov a následne opäť zánik malých spoločností,
zvýšenie nezamestnanosti v SR.
Predpoklad ďalšieho poklesu podielu potravinárskeho priemyslu na celkovom HDP
Za posledné 2 roky klesol podiel potravinárskeho priemyslu na HDP z cca 4 % na 0,9 % v roku 2005 (zdroj "Zelená správa 2005"). Je reálny predpoklad, že zavedením záloh na opakovane nepoužiteľné obaly vláda SR prispeje k zvýšeniu nezamestnanosti a k ďalšej likvidácii potravinárskeho priemyslu v SR.
Zníženie predajnosti nápojov v PET fľašiach
Zavedené opatrenia budú mať za následok zníženie predajnosti nápojov v PET fľašiach vyrábaných aj v iných štátoch EÚ na území SR. Prirodzeným dôsledkom bude podanie žaloby na Európsky súdny dvor (ESD) práve za porušenie ustanovenia článku 28 Zmluvy o ES ktorýmkoľvek členským štátom, ktorému vznikne v dôsledku zavedenia navrhovaných opatrení škoda na objeme relevantných obchodovaných výrobkov. Uplatniť žalobu za porušenie článku 28 Zmluvy o ES na ESD môže aj ktorákoľvek zainteresovaná strana zo SR.
Prípad Nemecka
Zavedením povinných záloh na niektoré opakovanie nepoužiteľné obaly nemecká vláda vytvorila prekážky v intra-komunitárnom obchode a porušilo tak ustanovenie článku 28 Zmluvy o ES. Zavedením záloh na opakovane nepoužiteľné obaly:
začali obchod a spotrebitelia preferovať nezálohované obaly na nápoje, resp. iný druh obalov
s cieľom vyhnúť sa systému povinných záloh na opakovane nepoužiteľné obaly,
získali výhodnejšie postavenie tie spoločnosti, ktoré disponovali plniacimi linkami na opakovane
použiteľné obaly,
mnohí malí výrobcovia, ktorí nemali dostatok finančných prostriedkov na výmenu liniek zanikli,
spotrebitelia mali zúžený sortiment ponúkaného tovaru,
stúpla cena nápojov v obaloch, ktoré sú zálohované avšak nie sú opakovane použiteľné; s tým
súvisel pokles spotreby nápojov,
obyvatelia žijúci v okrajových častiach republiky cestovali za týždennými nákupmi do okolitých krajín,
kde systém záloh na nevratné obaly nie je zavedený, čím sa vytvoril priestor pre podporu obchodu
v iných štátoch,
spotreba nealkoholických nápojov v Nemecku klesla o 14 % a piva o 10 % čo malo za dôsledok
stratu tisícok pracovných príležitostí a zvýšenie nezamestnanosti.
Slovenská republika je vo väčšej nevýhode ako Nemecko v súvislosti s tým, že v okolitých štátoch sú ceny nižšie (Česká republika, Maďarsko, Poľsko). Pre Slovenskú republiku by to pri súčasných 25 000 naviazaných pracovníkov v nealko priemysle znamenalo pri rovnakom poklese spotreby ako v Nemecku zvýšenie nezamestnanosti o viac ako 3 000 pracovných miest.
V Nemecku bolo po zavedení systému záloh na opakovane nepoužiteľné obaly reálne zatvorených 7 fabrík na výrobu kovových obalov z dôvodov. V dôsledku zavedenia záloh na nevratné obaly sa zrušilo 11 000 pracovných miest, príjem do štátneho rozpočtu sa znížil o 1,2 mld. €, spotreba piva klesla o 10 % a spotreba nealkoholických nápojov klesla o 14 % (zdroj UNESDA). Takýto vývoj situácie sa predpokladá aj na Slovensku, bude to znamenať zníženie zamestnanosti.
Voči Nemecku bola podaná sťažnosť na Európsku Komisiu v dôsledku zníženia exportu členských krajín do SRN. ESD vo veci zavedenia povinných záloh na niektoré obaly, ktoré nie sú opakovane použiteľné, rozhodol v prospech sťažujúcich sa členských štátov s tým, že Nemecko musí odstrániť prekážky intra-komunitárnemu obchodu. Vzhľadom na to, že ČR má významný export aj do SR (v nápojoch predstavuje cca 60 - 70%) je možné očakávať, že podobnú sťažnosť by minimálne ČR vzniesla aj voči SR v prípade, že by boli uplatnené zálohy aj v SR.
Ohrozenie existujúceho systému separácie odpadu
Úspešne zavedený komplexný systém separácie a recyklácie odpadu v SR je reálne ohrozený. Je možné očakávať, že po zavedení záloh na opakovane nepoužiteľné obaly z PET, sa budú postupne zavádzať povinné zálohy aj na iné druhy obalov, ktoré spotrebiteľ už nebude separovať, ale bude musieť vracať do obchodu, ak bude chcieť získať zálohované peniaze späť. Vzniká otázka rozdielu medzi opakovane nepoužiteľnými PET fľašami a sklenými fľašami. Prečo opakovane nepoužiteľné sklené fľaše spotrebitelia separujú v rámci systému separácie a opakovane nepoužiteľné PET fľaše bude musieť spotrebiteľ vracať do obchodu? Pritom spotreba nápojov v PET fľašiach je podstatne vyššia ako spotreba nápojov vo fľašiach zo skla. V domácnostiach sa budú musieť začať skladovať popri plných aj neporušené prázdne PET fľaše.
Uvedené riešenie zálohovania PET fliaš je nekoncepčné. Keďže odpad z PET fliaš sa podieľa necelými 3 % na celkovom množstve odpadu, nie je dôvod na narušenie zabehnutého komplexného systému separácie odpadov. Je potrebné zapojiť expertov na vyhodnotenie zavedeného systému komplexnej separácie odpadov tak, aby poskytli podklady spolu so systémovým návrhom postupu likvidácie odpadu.
Povinnosť označovania návratných opakovane nepoužiteľných obalov
Od 1.1.2004 vznikla povinnosť zálohované opakovane použiteľné obaly slovami "Návratný obal". Takáto povinnosť nie je zavedená u zálohovaných opakovane nepoužiteľných obalov. Povinnosť označovania slovami "Návratný obal" nie je zavedená u zálohovaných opakovane nepoužiteľných obalov. Ak by sa MŽP SR predsa rozhodlo dodatočne zaviesť povinnosť označovania návratných opakovane nepoužiteľných obalov slovami "Návratný obal", nastane pre Slovensko ďalší rozpor. Na jednej strane zaviesť povinnosť označovať PET fľaše slovami "Návratný obal" je nevyhnutné z dôvodu, aby sa SR chránila pred "turistami", ktorí v snahe zárobku budú do slovenských obchodov dovážať prázdne PET fľaše z okolitých členských štátov EÚ, na druhej strane SR vytvorí ďalšie prekážky voľnému pohybu tovaru, služieb a obchodu. Pre SR vznikne povinnosť aj takýto návrh všeobecne záväzného predpisu zaslať na Európsku komisiu na notifikáciu z dôvodu, že sa na národnej úrovni upravujú podrobnosti ustanovenia komunitárnej legislatívy. Možno predpokladať, že takýto návrh v rámci notifikačného konania nebude schválený a teda povinnosť označovať PET fľaše slovami "Návratný obal" by sa vzťahovala opäť len na domácich výrobcov. V konečnom dôsledku aj takéto obmedzenia budú mať dohru na ESD.
Porušenie práva slobodne podnikať
PKS s návrhom nesúhlasí, pretože je porušené minimálne ustanovenie čl. 35 Ústavy SR, podľa ktorého "každý má právo slobodne podnikať". Zákonom sa upravujú podmienky a obmedzenia určitých činností. Nikoho však nemožno nútiť, aby podnikal v odbore, v ktorom nechce. V prípade obchodníkov sa im proti ich vôli ustanovuje povinnosť podnikať v odbore "zberné suroviny" pri súčasnom porušení pravidiel hospodárskej súťaže a živnostenského zákona. Týmto návrhom sa súčasne porušuje aj základné komunitárne právo, Zmluva o ES v článku 28.
Dopady na spotrebiteľa
Zavedenie zálohovania PET fliaš bude mať aj výrazné dopady na spotrebiteľa:
zvýšenie ceny nápoja minimálne o 3,62 Sk na jednu fľašu nápoja bez ohľadu na objem, ak tento "administratívny poplatok" nebude zakomponovaný do ceny nápoja, ale bude mať podobný charakter ako záloha,
ak bude "administratívny poplatok" zakomponovaný do ceny nápoja, dôjde k zvýšeniu ceny o sumu od 5,- Sk pri veľkoobchodoch, hypermarketoch a supermarketoch, pri malých podnikoch zvýšenie ceny bude ešte vyššie,
Spotrebiteľ bude musieť platiť za dva súbežne bežiace zberové systémy - jeden zber nápojových obalov cez obchodnú sieť a druhý prostredníctvom komunálneho zberu v obciach.
Nedoriešené realizačné predpoklady spustenia projektu
V súvislosti s návrhom na zálohovanie PET fliaš nie sú doriešené ani mnohé realizačné predpoklady:
vznik organizácie riadiacej zálohový systém
vypracovanie konečného znenia projektu
vznik základných štruktúr
dopracovanie nedostatočnej legislatívy
daňové problémy,
účtovnícke problémy,
spôsob a miesto vzniku zálohy,
subjekty zálohového systému - registračná povinnosť, ich práva a povinnosti
hygienické normy kontra lisovacie automaty
administratívny poplatok, jeho vznik a miesto v systéme cenotvorby
úver na investičné náklady a rozbeh systému
dodávatelia SW a HW, certifikácia zariadení
EAN kód a základné informácie, osobitosť EAN kódu pre SR
zaškolenie personálu a skúšobná prevádzka
zmluvné zabezpečenie nakupovaných a poskytovaných služieb subjektmi zálohového
systému
Nie sú doriešené legislatívne a iné technické záležitosti, ktoré môžu výrazným spôsobom negatívne zasiahnuť do obchodnej sféry na spotrebiteľov.
<<< Späť
| |
| |
